Pozdrav:
Lekcia: Iz 10,5-25
Kázeň: Iz 10,22a Ján 8,12
Milí bratia a sestry, dnes sa nám z knihy proroka Izaiáša otvára obraz nášho Pána ako zvrchovaného vládcu, ktorý riadi osudy ľudí aj národov. Veď tu čítame o asýrskom kráľovi, ktorého si Pán Boh použije ako metlu k potrestaniu modlárstva Izraela aj Judy. Boh si ho takto použije, ale ako to už chodí pri víťazoch, ľahko a rýchlo zabudnú, že sú iba nástrojom v Božej ruke. Zmocní sa ich pýcha a domýšľavosť.
Veď to poznáme aj z vlastných skúseností – stačí, že sa nám niečo podarí, keď vyhráme nejaký ten zápas vo svojom živote, už si začneme namýšľať o sebe a keď sa niekto cez nás zastaví a začne premýšľať nad svojim jednaním a vráti sa k Bohu, už sa nám veľmi nechce dívať sa na seba iba ako na nástroj v Božej ruke. Pýcha toho veľa v nás a pri nás zničí, preto potrebujeme dávať pozor, ako žijeme, či sme nezačali jednať, akoby sme my boli zvrchovanými pánmi života. 1J 2,16 „Pýcha života nie je z Otca“
Aj asyrský kráľ sa takto chváli, ako sa mu darí, ako rozširuje svoje hranice. Chváli sa svojimi kráľmi. Čítame to vo 8.v. „Či moje kniežatá nie sú napospol kráľmi?“ Zvíťazil nad božstvami podrobených národov a vychvaľuje sa, že to urobí aj s „Jeruzalemu a jeho bôžikom..“ Moc každého národa sa merala podľa moci jeho bohov. Preto je veľmi nebezpečné, čo tu hovorí asýrsky kráľ. Dobytie Jeruzalema pre neho neznamená iba víťazstvo nad bôžikmi, ktorým uveril Izrael, nad modlami, ktorými Izrael dráždil Hospodina, ale aj víťazstvo nad samotným Hospodinom. Pán Boh si použil Asýriu ako svoj nástroj, ako palicu svojho hnevu, prút v ruke Jeho zlosti, aby potrestal modlárstvo svojho ľudu. Ale Asýria stále zostala nástrojom, v ruke Božej. Porovnávať takto Hospodina s pohanskými božstvami bolo pre veriaceho Izraelitu strašné rúhanie. A to Hospodin potrestá. On nie je odkázaný na človeka, nie je Bohom, ktorý by sa mohol porovnávať s výmyslami, kde mnohí skladajú svoju nádej. Keď Ho aj my takto zaradíme, pamätajme na to, že to Pán Boh berie osobne. My sa naozaj nemusíme báť moci zlého. Nemusíme sa báť moci modiel, ktoré majú uši a nepočujú a oči a nevidia. Vtedy, keď nás premáha strach, vtedy, keď sme rozkolísaní nad tým, čo sa okolo nás deje, spomeňme si, že Pán Boh má v ruke to zlo, útlak, či palicu, ktorá sa v našom živote objavila. Aj silná a mocná ríša Asýrie musí počuť slová súdu, tiež to, čo nás tlačí a ničí, musí počuť od Pána „dosť“, keď príde ten Jeho čas. To, čo sa udeje pri Jeruzaleme, potrestanie, ktoré príde aj na Sijón cez asýrskeho kráľa, bude Božou záležitosťou. V rukách Všemohúceho je aj asýrsky kráľ, je nástrojom, tak ako to je napr. pri píle, palici, či metle v ruke človeka. Tá chvála je nerozumná a hlúpa – akoby sa chválil nástroj, čo všetko dokázal. Na asýrskeho kráľa dôjde, rovnako ako na každého, kto v pýche žije svoje dni, aj keby mal okolo seba stovky obdivovateľov. Veď chvastúni sa nájdu všade, už aj malé deti sa vám začnú chváliť, čo oni majú a iní nie. Väčší zasa svojimi svalmi, či drahými vecami, či výkonmi... Robil to aj Herodes a vieme, ako skončil.
„Svetlo Izraela bude ohňom a jeho Svätý plameňom, tak bude horieť, že strávi jeho tŕnie.“
„Svetlo Izraela“ to je ten Pán a Kráľ, ktorý sám o sebe povedal: „Ja som svetlo sveta.“ Ján 8,12 Svetlo a oheň sú z jedného zdroja. Hospodin, ktorý je svetlom pre Izrael, stane sa zožierajúcim ohňom pre jeho nepriateľov. Podobne ako oblakový stĺp, ktorý sprevádzal Izraelcov na pochode z Egypta, bol Egypťanom oblakom a temnotou a Izraelcom osvecoval noc. (Ex 14,20). Pre jedného je Boh svetlom života – Pán Ježiš to takto aj povedal : „Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Tí, ktorí Jeho šľapaje nasledovať nebudú, dôsledkom bude chodenie v tme, v nerozoznaní, v bolestí z nárazov nepoznaného nebezpečenstva, pred ktorým môže svetlo ochrániť. Aj o zožierajúcom ohni tu dnes čítame. Nie svetlo nami vyrobené prinesie nádej do života, ale Svetlo, ktoré prichádza zvonku, od Pána života, ktorý je svetlom sveta. Ľudia od začiatku viac milovali tmu, lebo v nej sa dajú robiť zlé veci, v nej sa dá ukryť pred svetlom. Nerád ide na svetlo ten, ktorého skutky sú zlé. Málo je tých, ktorí chcú vo svetle žiť. Čítame, že z Izraela sa obrátil iba zvyšok. „Zvyšok sa obráti, zvyšok Jákobov, k mocnému Bohu.“ (+20.v.).
Aj my sme dnes postavení pred výber, pred voľbu pre svoje dni. Vyberieme si život vo svetle, život so Svetlom života, ktoré nás môže viesť, tiež odhaliť naše viny a pomôcť nám, alebo zostaneme radšej ukrytí sami v sebe, vo svojom zúfalstve, či pýche, hneve, nespokojnosti? Akú cestu si vyberieme? Pán Ježiš chce byť pri nás, chce aby sme sa aj my o Neho verne opierali a držali sa Ho. Lebo On je ten mocný Boh.
Stále iba zvyšok cirkvi dôjde k záchrane, k spáse. Viery bude nájdené iba málo. Budeme tými, u ktorých ju Pán života nájde? Budeme tými vernými sluhami, alebo neužitočnými? Lk 18,8 „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“
Amen