Pozdrav: Iz 43, 1
Lekcia: Iz 41, 8-16
Kázeň: Iz 41, 8-9
Aké by bolo byť niekým, kto je výnimočne vybratý a preto ho tí, uprostred ktorých žije, neradi vidia, ešte ho začnú aj nenávidieť. Príbeh Jozefa, syna Jákobovho, nesie v sebe dosť nenávisti a nepochopenia. Bol vybratý, bol samým Pánom Bohom pripravovaný na to, aby cez neho boli mnohí v čase hladu nasýtení. Tak podobne to je s tými, ktorí sú Bohom vyvolení k záchrane ich vlastnej, ale potom aj k tomu, aby boli pomocou pre mnohých. Zažijú výchovu, aj použitie samým Pánom, ktorý si vyberá, volí. Veď aj my sme potomkami Abrahámovými, keď sa vierou v Pána Ježiša Krista pridávame k Božiemu ľudu.
Ako je to s Izraelom, ktorý si Hospodin vyvolil? Ako je to s dnešným človekom, ktorého si Pán Boh vyvoľuje k záchrane, ktorého vytrhuje zo záhuby? Ako je to s nami, keď nás Pán Boh zastavil na našich cestách a ukázal nám svoje zmilovanie, keď nám dal iný smer našej cesty? Veď práve príbeh Izraela a jeho vyvolenia je aj pre nás školou a ukážkou toho, čo znamená byť vyvoleným Božím.
Byť vyvoleným Božím je dar Stvoriteľa a Pána. Je to Božie konanie v tomto svete, je to ukážka toho, aký je Boh. Na svojom ľude Pán Boh ukáže svoju slávu a moc. Je to ľud, ktorý Pán a Kráľ neopustí a bude mu stále oporou. Ale ako hovorí Pán Ježiš v Ján 15,19, Jeho vyvolenie je spojené s nenávisťou sveta. Boží výber je výber k životu z Boha, nie zo zdrojov sveta. Je to život napojený na Božiu múdrosť, na Jeho zdroje. Svet tento zdroj má v nenávisti. Pán Ježiš povie svojim učeníkom, že potrebujú vedieť, že nasledujú Pána, ktorý bol nenávidený skôr než oni. Cesta vyvolenia nesie so sebou odpor sveta. Keď narážame na tento odpor, keď sme nenávidení, pamätajme, že to je súčasť Ježišovej cesty. Smieme tu niesť Jeho lásku.
Aj apoštol Pavel sa takouto nádobou stal „on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov.“ Sk 9,15 Jeho si Pán Boh vyvolil ako nádobu, čítame „Lebo ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“ Vyvolenie nie je spojené s ľahkým životom, Pavel spolu so slovami o svojom vyvolení počuje aj o utrpení pre Ježišovo meno. Neraz Izrael takto žil. Dejiny tohto národa sú dôkazom, že vyvolenie, oddelenie pre Boha je aj bremenom. No je to vyvolenie k životu. Nič väčšie už Pavel nezažil. Aj my, keď toto zastavenie, vyvolenie, zažijeme, zmení to celý náš život, naše smerovanie. Pripojiť sa vierou k ľudu Božiemu, počuť, že sme tí vykúpení, ak vierou obeť Pána Ježiša prijímame, to je div všetkých divov aj pre naše životy. Je to poklad. Lebo, koho si Pán Boh vyvoľuje, toho nezavrhuje, tomu chce byť silou, pomocou, podopieraním. Keď si Pán Boh niekoho vyberie, keď na ňom ukazuje svoju moc, silu a slávu, je to niečo veľkolepé. Byť Božím vyvoleným je oddelenie k Jeho špeciálnemu použitiu. Nádoba k použitiu, ktoré určí ten, ktorý si vyvoľuje. Ešte dodajme slová Pána Ježiša z Jána 15,16 „nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie.......“ Koľkokrát sa bojíme, či nám Pán Boh rozumie, či Mu dostatočne dôverujeme, hľadáme Ho. Dajme sa dnes povzbudiť – Jeho výber stojí na Ňom, nie na nás. Je to úľava, ale aj záväzok, keď nás už podobne ako Pavla, na našej ceste zastavil.
Je to vyvolenie, ktoré sa nedá zrušiť. Čítame: „Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou.“ Iz 54,10. Jediným dôvodom pre vyvolenie Izraela je Božia láska. Je to výlučne rozhodnutie Božej milosti. No „vyvoliť“ znamená aj poveriť určitým poslaním. Boh rozhodol, aby bol Izrael Jeho vlastníctvom, niesol Jeho meno. Starý zákon nepozná vyvolenie ako nejakú nadradenosť, ale ako oddelenie k službe, preto je vždy spojené s požiadavkou poslušnosti. Vyvolením sa Izrael stáva Božím služobníkom. Práve tento postup sa uplatňuje aj pri nás, ktorých si Pán Boh zastavuje a zachraňuje iba zo svojej milosti. Aj my sa stávame tými, ktorí nesú Jeho meno, sme kresťanmi, vlastníctvom Pána Ježiša. Nie sme už sami svoji, keď si nás Pán Boh vyvolil a svojou drahou krvou vykúpil. Sme Jeho, vyvolení k tomu, aby sme boli Jeho synmi a dcérami, a podobne ako Izrael – Jeho služobníkmi.
Ten, koho si Pán Boh vyvolil, nemusí mať strach z minulosti, pretože mu Pán Boh odpustil, ale ani sa báť prítomnosti, či budúcnosti, lebo jeho Pán je s ním.
Aj keď narazí na nenávisť, nepochopenie sveta, aj keď zažíva tvrdú Pánovu výchovu. Smie sa radovať a žiť s nádejou, lebo tí, ktorí sú v Božej ruke, tí sú u Boha, ktorý je jediný múdry a mocný. A má rád. Nie sme zodpovední nejakej anonymnej moci, ale láskavému Otcovi na nebi, ktorí nás pozná a má rád. Práve u Izaiáša čítame Jeho „Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som tvoj Boh! Posilním ťa a pomôžem ti i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ Už zo SZ sa k nám tiahne láska Otcova, ktorý nás svojou pravicou, Synom Pánom Ježišom zachraňuje a podopiera. Drží tú našu pravicu a povzbudzuje nás: „Neboj sa, ja to pomôžem.“ A ďalej: „Neboj sa, červíček, Jákob, hŕstka Izraela, ja to pomáham....tvoj Vykupiteľ je svätý Izraela.“ Tešme sa, že sme pozývaní do vzťahu s Bohom, ktorý má všetko na to, aby nás viedol a použil v tomto svete. Nebojme sa u Neho čerpať, sýtiť sa, žiť z Jeho Slova, v Jeho Duchu, na každý deň. Veď práve k tomu sme pozývaní aj dnes.
Amen