Pozdrav: Iz 45, 19
Lekcia: Iz 44, 21 - 45, 7
Kázeň: Iz 45, 9-13
Na začiatku pôstneho času sú slová Izaiáša pre nás pripravené, aby sme sa nad nimi zamysleli. „Rozpomeň sa na tieto veci“ povie Izaiáš. Často sa spomíname na to, čo sa nám stalo, čo sa dialo, či už dobré, alebo zlé. Vieme o tom veľa nielen premýšľať, ale aj rozprávať. Len ťažko sa nám poslúchajú slová apoštola Pavla: „Zabúdam na to, čo je za mnou a ženiem sa za tým, čo je predo mnou.“ Je dobre, keď sa chceme rozpomínať, no Izaiáš povie, aby sme spomínali na to, čo Pán Boh povedal. Celá 44. kapitola upozorňuje Izrael, že niet nikoho iného, okrem Pána Boha, v koho by mohli zložiť svoju nádej. Čítame v závere slov o úbohosti modiel tento verš: „Kto sa snaží za márnosťou, býva sklamaný, srdce ho zvedie, nezachráni si život, ani nepovie: To, čo mám v pravici je klam.“ Pán Boh chce aj nás dnes nasmerovať dobrým smerom – nechce, aby sme boli sklamaní, preto nás upozorňuje, aby sme svoju snahu nevkladali do márností. Nie sú to iba veci okolo nás, ale aj naše srdce nás môže zviesť, môže nám pripraviť sklamanie. Izraelci boli nabádaní, aby nezložili svoju nádej k dielu ľudských rúk. Nielen oni, ale aj my si máme dať pozor, aby sme nezabudli kto jediný môže uniesť náš život, kto jediný nás môže zachrániť a byť našou oporou. Je okolo nás, podobne ako to bolo pri Izraelcoch veľa vecí, ktoré sú pokušením pre naše srdce. Ťahá nás naše srdce, aby sme nehľadali svojho Stvoriteľa, ale radšej zložili nádej do viditeľných vecí, alebo ľudí. Veď aj ten, kto nám pomáha, je človekom, ktorého sformoval Hospodin. Niekoľkokrát je pripomínaná táto pravda v tejto kapitole – od života matky nás Hospodin, náš Vykupiteľ sformoval. Je to veľký Boh, ktorého dielom sú aj nebesia, aj zem. „Ja som Hospodin a niet viac nikoho! Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu, ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.“ Iz 45,6-7
Pán Boh mal moc si povolať Kýrosa- perzského kráľa, aby sa Izraelci dostali domov, aby mohli začať stavať chrám. Bol to pohanský kráľ, ale tiež poslaný tam, kde ho Pán Boh chcel mať. Aj pohan, ktorý nechce s Bohom žiť, môže byť použitý v Jeho plánoch. Čítame, že mu Pán Boh sľubuje poklady z temnosti, poskrývané zásoby, vľúdne ho oslovuje, hoci Ho nepoznal, používa si ho podľa svojej vôle. Náš Boh nie je niekto, kto by bol závislý na nás, na svojom stvorení. Pán Boh je zvrchovaný Boh, Pánom nad temnotou a zlom. Neopúšťa svoj ľud. Boží ľud smie prijímať aj veci nepríjemné a zlé ako Boží zásah. Tak to čítame aj v Rim 8,35-39
Vedenie Pána Boha je zrejmé z Izaiášových slov. Ale ako s týmto poznaním žiť? Ako žiť v poznávaní Boha, ktorý jedná podľa svojej vôle? Veď koľkokrát, stačí, keď sa nám nedarí to, čo robíme, sme sklamaní, aj nahnevaní a pýtame sa prečo? Nie sme spokojní s Božím jednaním, aj Izraelcom sa nepáčilo, že si Pán Boh vybral Kýrosa, perzského kráľa, na ich záchranu a nazval ho svojim pastierom. Aj nám sa neraz nepáči Boží postup pri našej záchrane. Aj my by sme možno ľahšie počúvali dnes, v prvú pôstnu nedeľu, iný príbeh záchrany človeka. Možno by sme Bohu aj my radi prejavili svoju nespokojnosť. Prišiel na našu zem, ale nezasiahol tak, ako by vtedajší človek čakal. Trpel od svojho stvorenia, ponížil sa, vyzeralo to, že sa vydal človeku do rúk. Nebránil sa, keď na Neho hovorili klamstvá, keď o Ňom šírili nepravdy a skreslené informácie. Prišiel ako služobník, až na našu úroveň sa znížil. Čo my na to? Radšej by sme počúvali o Pánovi, ktorý nás rovno potiahne do nebeských výšin, nič o trápení a bolesti. Chceli by sme slávu bez kríža, bez umierania starého človeka, aby rovno žil v nás človek nový. Aj my sa hádame so Stvoriteľom, so svojim Tvorcom –„Čo robíš, tvoje dielo nemá ceny.“ Buď sa umárame vo svojich trápeniach, ľutujeme sa a plačeme nad sebou, že nás Pán boh zle stvoril, že sa pomýlil, keď nám nedal to, čo dal tým okolo nás, na ktorých máme práve zaostrený pohľad. Buď padáme do sebaľútosti, alebo stojíme v pýche, že my predsa vieme, ako by mal Pán Boh jednať. „Beda tomu, kto sa háda so svojim Tvorcom, hoci je črepom medzi hlinenými črepmi. Či povie hlina hrnčiarovi: Čo robíš, tvoje dielo nemá ceny?“ Na nespokojnosť s Božím jednaním znie „Beda“ .
Dajme sa týmto slovom zastaviť, zastavme svoju nespokojnosť, ktorú si neraz živíme vo svojom srdci – kŕmi sa premýšľaním, rozprávaním, rozoberaním, ľutovaním sa. Hospodin mocností hovorí, je dobre počúvať, ako aj povedal b. Wahlen z Nílskej misie, keď nám pripomenul Ján 2,5 „..Urobte všetko, čo vám povie.“ Keď dnes hovorí svoje beda na nespokojnosť s jeho jednaním, vstúpme do pôstneho času s prosbou o pokoj nielen v našom srdci, ale aj v tom, čo sa pri nás, s nami, okolo nás deje. Svoje sklamanie z Boha prežime s Ním samým, povedzme Mu v pokore, čo máme na srdci, ale buďme pripravení nechať sa zastaviť vo svojich výčitkách voči Bohu. Pán Boh má pre nás pripravený pokoj, ale ten prichádza po poslúchnutí Jeho slov. Veď aj Jób vo svojom trápení povedal Jb 2,10 „Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať. Pri tom všetkom Jób sa neprehrešil svojimi perami.“
Prorok Izaiáš uzavrie svoje slová takto : „Len v Hospodinu mám spásu a moc, k Nemu prídu a zahanbia sa všetci, ktorí sa zlostia na Neho, v Hospodinu nájde spásu a chválu všetko potomstvo Izraela.“ Iz 45,24-25
Požehnanie: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježiši.“ Fil 4,5-6