Pozdrav:
Lekcia: Mt 21,1-11
Kázeň: Za 9,9
Preveľmi jasaj! Veľmi sa teš. Dnes má byť deň radosti pre všetkých, ktorým prichádza Kráľ. Sme pozvaní v tomto svete, v tomto veku, v situáciách, do ktorých sme sa dostali svojou zásluhou, alebo vinou iných, k radosti. Nie je to iba slovo, ktoré sa naplnilo vtedy v Jeruzaleme. Aj dnes je Pán pripravený, aby prišiel k nám. Zachariáš dodá: „Preveľmi jasaj“, nielen tak trochu. Dokonca máme nahlas svoju radosť prejaviť. Dôvod radosti je Iba Kráľ a jeho príchod. Sám Boh chce vstúpiť nie iba vtedy do Jeruzalema, ale aj dnes k tebe, ku mne. K nám osobne, práve pre nás prichádza tvoj i môj Kráľ. Pán Boh je tým, ktorý sa nebojí vziať našu podobu, ponížiť sa a prísť ponižujúcim spôsobom do mesta, kde bude trpieť. Dnešný deň je radostným dňom, lebo sám Pán napĺňa slová prorokov. Je verným Bohom. To je ďalší dôvod k radosti.
Náš Boh prichádza ako krotký a pokorný Kráľ. Prečo si vyberá takúto cestu? Prečo je pokora niečím, čo sprevádza Boha na zemi? Aj Jeho príchod má dať viditeľne všetkým najavo, že Pán príde nie ako víťazi vo vtedajšej dobe. Príde ako ponížený Kráľ. Je to nielen naplnenie slov prorokov, ale aj ukážka jeho cesty. Sme pozvaní na takúto cestu. Náš Kráľ nám ukázal spôsob, ako nielen On prichádza, ale ako máme prichádzať aj my. Ak sa chceme stretávať s týmto kráľom, potom sa musíme učiť Jeho spôsobom. Keď chceme, aby sa iní s Ním stretli, tak opäť iba takýmto spôsobom. Pokora je jediný spôsob, jediná možnosť, za ktorou nasleduje sláva. Čítame v Prísl15,33 „Pred slávou ide pokora“ –tak sa to uskutočnilo aj pri slávnom vstupe Pána Ježiša. On vstúpil ako pokorný a ponížený Kráľ. Na konci Jeho cesty bola sláva a my si ju pripomenieme na Veľkonočných bohoslužbách. Ale tá sláva nasledovala za krížom, ktorému predchádzala pokora. Neraz sme takto pozývaní aj apoštolom Pavlom, ktorí píše aj do Kolos, Kol3,12, aj Filipským, Fil2,3 „tak si oblečte ... pokoru“ „V pokore majte jedni druhých za hodnejších než seba.“
Žalm22,25„keď pokorne volá k Nemu, počuje ho.“ Máme tu slová žalmistu, ktoré práve v úvode tohto žalmu hovoria o opustenosti a tej známej Ježišovej otázke na kríži „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Boh počuje, aj vtedy žalmistu, aj svojho Syna, aj nás dnes počuje, keď k Nemu pokorne voláme. Veď aj Zachariáš pripomína, že Pán Boh vyleje Ducha milosti a pokorných prosieb. Práve to všetko sa stretlo v Pánovi Ježišovi. Prišiel ako spravodlivý Kráľ, ktorý s nami nenaložil podľa našich neprávostí, ale sa nad nami zmiloval. Máme Boha, ktorý je Pravdou, ale aj Životom, Jedinou Cestou, ktorá končí v sláve. Neprišiel odsúdiť svet, ale sám sa nechal odsúdiť za svet. Dnešný deň sa radujme, že Boh svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Veriť v takého Pána a Kráľa, znamená veriť aj tej jeho ceste a Jeho spôsobom – ceste pokory, spôsobom poníženia. Všade okolo nás počujeme krik iných slov – hluku, hnevu, neslobody, zloby. Zdá sa nám, že to je jediná cesta, ktorá má úspech, ktorá má budúcnosť, vedie k sláve. Vziať si pre seba ten lepší diel, takto seba uprednostniť, to je cesta sveta a pýchy – tak lákavá pre každého z nás. Veď takto si vyberal aj Lót - podľa očí, podľa toho, čo sa jemu páčilo. A vieme, že si vybral nielen že zle, ale úplne na svoju záhubu. Aj nám sa ponúkajú rôzne možnosti, ktoré vyzerajú výhodne a lákavo – len pri nich musíme niekoho odsunúť, ponížiť, pokoriť. Veď práve svet ostrých lakťov je všade okolo nás. Keď v ňom žijeme, je ľahšie nechať sa prispôsobiť. Vyzerá bláznivo nechať druhého vybrať si, zdá sa to slabošské a hlúpe zastať sa vysmievaného. Úplne nerozumne pôsobí ten, kto druhého pokladá za hodnejšieho než seba. Veď to vyzerá, že nepremýšľa, že je naivný a chudák. A takto nechceme, aby nás iní videli. Možno ani nechceme, aby takto videli aj nášho Pána. Prečo si vybral takýto spôsob? Prečo sa takto rozhodol? Je to naozaj jediná cesta ak životu? Veď On Kráľ všetkého si mohol pluky anjelov zavolať, aby Mu pred nohy kládli nielen ratolesti, ale samo nebo, nie plášte všelijak špinavé a obyčajné, ľuďmi pošpinené. Ale neurobil to. Aj dnes by si mohol nebo zaplniť svojimi anjelmi a ľudí nechať v ich vinách zahynúť. Mohol by aj nás nechať napospas nám samým a našim výberom a a potom problémom v nich. No On vzal nielen našu podobu, ale aj našu vinu na seba, by nám pomohol. Poradil by si v tomto svete aj s kameňmi, ktoré by zvestovali jeho slávu a volali Mu Hosana, ale On si vyberá nás pochybných ľudí, aby sme
v tomto svete kráčali Jeho cestou a ukazovali všetkým okolo ten správny smer
Amen