Text: Mt 25,14-30
Zachovať to, čo sme dostali sa zdá ako dobrá reakcia. Postarať sa o zverené, opatrovať s veľkou láskou a starostlivosťou, to sa zdá, že je to pravé a dobré. Keď sa dívame okolo seba, tak nám imponuje, keď sa niekto takto opatrne správa v tomto svete, ktorý nám nie raz naháňa strach. Aj nás premôže strach zo života tu a teraz. Vieme, že nás tu Pán Boh daroval, ale možno tiež pochybujeme o tom, či sa správne rozhodol. Veď sa krivia Jeho slová, veď sa haní Jeho vôľa. No poďme pekne po poriadku podobenstvom, ktoré je dnes z finančného sveta.
Peniaze vyrobia ďalšie peniaze. To je zákon, ktorý platil aj za čias Pána Ježiša. Ešte aj s úrokmi sa tu ráta. Kto je doma vo svete peňazí, ten takémuto príbehu jasne rozumie. Ten, kto investuje, ten má, ten môže znásobiť svoj vklad. Múdry finančník vie, kde je dobre peniaze uložiť, kde vynesú a rozmnožia sa.
V našom príbehu je opäť Pán ten, ktorý odchádza na cestu, zavolá si svojich služobníkov a zveruje im to svoje, svoj majetok. Majetok je zverený trom sluhom a my vidíme, že keď traja robia to isté, nemusí to byť to isté. Ale opäť tu vzniknú len dve skupiny. V tej prvej sú dvaja a tretí je sám. Prví dvaja by mohli vytvoriť skupiny dve, ale oni sa do jednej dostanú preto, že majú odvahu a vieru. To sa cení u Pána. Oni zverené hrivny dajú do sveta. Začnú s nimi podnikať. Máme tu vyčíslené ich množstvá, ale to nie je dôležité, lebo odmena nie je závislá na číslach. Obaja rovnako vstupujú do radosti svojho Pána, sú ustanovení nad mnohým. Ich odvaha použiť to, čo im bolo zverené v neistom svete a viera, že môžu, veď ich Pán im svoj majetok preto zveril.
Na druhej strane tu je tretí služobník, ktorý je nám od prvej chvíle sympatický. On sa obáva, ukrýva pred týmto zlým svetom to, čo mu bolo zverené. Bojí sa a je opatrný. Verne opatruje to, čo dostal. Je veľmi starostlivý a má vieru v Boží zázrak – veď hovorí, že preto odloží, ukryje to, čo dostal, lebo má mocného Boha, ktorý urobí zázrak, keď bude chcieť. Jeho správanie a premýšľanie vyzerá veľmi zodpovedne. Dostal cudzí majetok a nechce o neho prísť, nechce zbytočne riskovať. Vo svete viery nám dáva výstrahu: keď sa budeš báť použiť tebe zverené dary, prídeš o ne. Keď ti tvoj Pán zveril svoj majetok, nechce, aby si ho ukryl pred svetom a čakal, čo príde. To, čomu veríš vo svete peňazí, tomu uver i vo vzťahu k Božiemu kráľovstvu. Sme varovaní pred konzervovaním toho, čo sme dostali pred svetom. Nemáme ukryť hrivny, ktoré nám boli zverené, lebo na koniec budú dané tomu, kto bude mať tie svoje použité a rozmnožené. Vo svojom strachu a opatrovníckom postoji môžeme stratiť to, čo sme si tak starostlivo strážili. Pán nechcel a nechce ani dnes dostať späť neporušené to, čo nám zveril. A všetci niečo zverené dostali. Niekto päť, niekto dve a niekto jednu hrivnu. Možno sa cítime ako ten, kto dostal jednu hrivnu a zdá sa nám múdrejšie s ňou radšej neriskovať, aby sme aj o to mále neprišli. A tu platí, že ten, kto by si chcel život uchrániť, uchovať, ten o neho príde a ten, kto ho stratí pre Božie kráľovstvo, ten ho nachádza. Sme pozvaní do dobrodružného vzťahu s našim Pánom a Bohom. On to s týmto svetom skúsil, On riskoval svoje hrivny a zveril ich nám. Zveril ich podľa svojej vôle a našich schopností. Nedostali sme ani veľa, ani málo. Práve toľko, na koľko máme dostatok síl a schopností. Nie je tu priestor na vyhováranie sa a na neschopnosť a neporozumenie. Všetci máme schopnosť na to, čo nám bolo zverené – aby sme to rozmnožili, aby sme sa nebáli, že tento svet nie je hodný nám zverených hrivien. Sám Pán čaká, že ich neukryjeme, ale že ich necháme realizovať sa. Práve tak ich bude ešte viac. Urobiť to, čo vykonali prví dvaja služobníci chce odvahu a vieru, že to, čo nám bolo zverené má moc.. nezahynie v tomto svete. Sám majiteľ berie na seba to riziko, vzal ho už vtedy, keď nám niečo svoje zveril.
Sme pozvaní k nádeji, že stojí za to púšťať sa do nového objavovania Pánových hrivien v našom živote. Lebo raz, keď Pán príde, opýta sa, čo sme robili s tým, čo nám zveril. Kým tu ešte nie je, kým očakávame Jeho druhý príchod, sme pozvaní k riskovaniu, k odvahe púšťať svoj chlieb po vode. Dnes, keď počujeme z mnohých strán, že nemá význam nič robiť, že to nemá cenu - dnes sme pozvaní k inej ceste, inému postoju – neboj sa, len ver a konaj, čo môžeš, lebo tvoj Pán ti nielen zveril svoj majetok, ale ti dal aj dosť schopností, aby si s ním urobil to, čo On chce – použil všetko, čo ti zveril, aj keby mnohí kričali, že to nemá cenu.
Keď neukryjeme pred sebou, aj inými to, čo sme dostali, ale to použijeme pre iných, získame omnoho viac. Veď to, čo mali zverené služobníci v podobenstve, bolo Pánove, nie ich. Aj v podobenstve o zlých vinohradníkoch sme mali výstrahu – nezameniť si Pánove so svojim. Učme sa dívať na to „naše“, ako na majetok zverený Pánom na čas kým nepríde a nebude účtovať to svoje. Čo robíme s peniazmi, ktoré nám zveril? Čo robíme s časom, ktorý nám pridáva na život tu na zemi? Čo sme urobili s darovaným talentom? Čo robíme s ľuďmi, ktorých nám zveril?
Amen